Wolfgang Amadeus Mozart: DON GIOVANNI
Opera of operas
- Premiere
- Lenght of Performance
- 170 minutes with break
- Place of Performance
- Historická budova
Play schedule
Opera of operas. This is how experts usually title this work of Mozart's mature genius from the last years of the master's life. What is its uniqueness? After all, the story itself - a relatively simple story of a fornicator persecuted by the victims of his passions - does not a priori presuppose the emergence of an opera that should be written in the history of this species in golden letters! Although Mozart does not deviate in any way from the classicist compositional style, although he does not in any way disrupt the strict stylistic "rule", he still gives the work a clear mark of originality, using all positions of musical language as a means of drawing characters and relationships. The author seems to consistently project musical material onto another medium - the surface of the subject - and every singing decoration, every chord of voices in the ensembles, every change of tempo (and so on and so on ...) justifies, fills, lets "soak" with the dramatic meaning. And so, although we are accustomed to interpreting the history of opera in its chronological sequence, Don Giovanni (as in the end all phenomenal works of art) seems to get out of time and space - and with a fascinating connection of music with non-musical meanings boldly competes with the best musical dramas of all periods and provenances!
WARNING: STROBOSCOPIC EFFECTS AND SHOOTING ARE USED IN THE PERFORMANCE.
Music production: | Vinicius Kattah |
Directed by | Juraj Nvota |
Scenography and costumes: | Mona Hafsahl |
Artistic make-up artist and hairdresser: | Juraj Steiner |
Conductor: | Vinicius Kattah |
Choirmaster: | Lukáš Kozubík |
Choreography: | Jaroslav Moravčík |
Projections: | Lukáš Kodoň |
Harpsichord/basso continuo: | Vinicius Kattah |
Dramaturgy: | Peter Hochel |
Assistant director: | Vendelína Michna, Eva Nováková |
Assistant conductor: | Jan Novobilský |
Concertmaster: | Peter Michalík |
Accompaniment: | Júlia Grejtáková, Jan Novobilský |
Inspector: | Viera Hronská, Magdaléna Kovalčíková |
Whisperer: | Klaudia Kovalčíková, Magdaléna Kovalčíková |
Don Giovanni: | Marek Gurbaľ, Marián Lukáč |
Komtur: | István Rácz |
Leporello: | Michal Onufer, Mykhailo Podkopayev |
Donna Anna: | Michaela Várady, Mariana Hochelová |
Don Ottavio: | Maksym Kutsenko, Pablo Cameselle |
Donna Elvira: | Tatiana Paľovčíková - Paládiová, Janette Zsigová |
Zerlina: | Adriana Banásová, Aneta Hollá |
Masetto: | Csaba Kotlár, Martin Kovács |
Pastor: | Dušan Pásztor |
Dirigent: | Vinicius Kattah |
Don Giovanni: | Jiří Rajniš |
Komtur: | Mihály Podkopájev |
Leporello: | Michal Onufer |
Donna Anna: | Michaela Várady |
Don Ottavio: | Juraj Hollý |
Donna Elvira: | Tatiana Hajzušová |
Zerlina: | Aneta Hollá |
Masetto: | Martin Kovács |
Farár: | Anton Baculík |
Press news
- 18. mája 2018 - Postava Dona Giovanniho je pre sólistov výzvou
- 2. mája 2018 - Hľadáme život v hudbe a hudbu v živote
- 19. apíla 2018 - Opera opier sa vracia do Košíc štvrtý raz
Wrote about performance
- 29.5.2018 - pravda.sk - Recenzia: Košický Don Giovanni ako skutočne veselá dráma
- 27.5.2018 - operaslovakia.sk - Košický Don Giovanni neortodoxný a nesterilný (RECENZIA)
- 27.5.2018 - korzar.sk (Košický večer) - Operný sólista Marek Gurbaľ: V Košiciach som doma a som tu šťastný
- 25.5.2018 - hlavnespravy.sk - V poslednej premiére sezóny ožije príbeh Sáry Salkházi
- 25.5.2018 - topky.sk - Štátne divadlo Košice uvedie operu opier, Mozartovho Dona Giovanniho
- 24.5.2018 - kosickespravy.sk - Giovanni je pre sólistov výzvou
- 24.5.2018 - kosickespravy.sk - Don Giovanni - fotospráva
- 23.5.2018 - korzar.sk (TASR) - Štátne divadlo Košice premiéruje Mozartovho Dona Giovanniho
- 23.5.2018 - kosicednes.sk (TASR) - Štátne divadlo Košice premiéruje Dona Giovanniho v réžii Juraja Nvotu
- 18.5.2018 - kosicak.sk - V inscenácii Don Giovanni košického divadla alternujú domáci barytonisti
- 18.5.2018 - hlavnespravy.sk - Postava Dona Giovanniho je pre sólistov výzvou
- 9.5.2018 - kosicednes.sk - Divadlo hľadá šepkára
- 9.5.2018 - mojakultura.sk - Juraj Nvota a Don Giovanni v SDKE
- 4.5.2018 - zajtrajsienoviny.sk - Don Giovanni sa vráti po 14 rokoch do Košíc
- 4.5.2018 - kosicednes.sk - Juraj Nvota: Hľadáme život v hudbe a hudbu v živote
- 3.5.2018 - hlavnespravy.sk - Juraj Nvota pri prvej opernej réžii prežíva radostné objavy
- 2.5.2018 - ssn.sk - Juraj Nvota pri prvej opernej réžii prežíva radostné objavy
- 30.4.2018 - new.mksr.sk - Divadlo má za sebou ďalší úspešný rok. Rok 2017 sa v Štátnom divadle Košice bol z viacerých hľadísk výnimočný
- 30.4.2018 - netky.sk - Rok 2017 bol pre Štátne divadlo Košice z viacerých hľadísk výnimočný
- 30.4.2018 - korzar.sme.sk - Himič považuje uplynulý rok pre Štátne divadlo Košice za výnimočný
- 30.4.2018 - kosicednes.sk - Štátne divadlo Košice má za sebou výnimočný rok
- 23.4.2018 - infoglitz.com - Mozart's Don Giovanni returned to Kosice Theater
- 22.4.2018 - pravda.sk (TASR) - Mozartov Don Giovanni opäť zamieril do košického divadla
- 21.4.2018 - teraz.sk (TASR) - Dona Giovanniho pripravuje v Košiciach slovensko-brazílsky tím
- 20.4.2018 - kosicak.sk - Opera Don Giovanni prichádza do Košíc štvrtý raz, pripravuje ju slovensko-brazílsky inscenačný tím
- 19.4.2018 - ssn.sk - Opera opier prichádza do Košíc štvrtý raz
Peter Hochel: PRÍBEH OPERY (v skratke a súvislostiach)
• Pôvodný (úplný) názov diela je Il dissoluto punito ossia Il Don Giovanni (Potrestaný zhýralec alebo Don Giovanni); Giovanni je „potaliančením“ španielskeho Juana, všeobecne známeho synonyma zvodcu. Titul by sa teda „teoreticky“ mohol prekladať aj ako Pán zvodca...
• Opera bola napísaná „pre Prahu“, ktorá v decembri 1786 s obrovským nadšením prijala Mozartovu novinku – Figarovu svadbu. Na úspech Figara, naštudovaného talianskou spoločnosťou Pasquala Bondiniho, sa v januári 1787 prišiel pozrieť sám skladateľ, ktorý jedno z predstavení dirigoval. Do Viedne sa vrátil dojatý – a s Bondiniho zmluvou na vytvorenie opery, ktorá by mala byť v Prahe uvedená na jeseň.
• Námet, po ktorom Mozart a – ním oslovený – Da Ponte siahli, je v tom čase všeobecne známy a literárne i hudobne viackrát spracovaný. Jeho základom je stará španielska povesť o Don Juanovi Tenoriovi, ktorého na konci zhýralého života odnesie do pekla diabol. (Pozoruhodné v tejto súvislosti je, že Don Juan Tenorio bola reálna postava, nemravný šľachtic, zabitý v kláštornom azyle príbuznými komtúra Ullu, a že práve v španielskych františkánskych kláštoroch sa od 14. storočia bežne hrávalo mystérium El ateista fulminad, Neverec, zabitý bleskom...) Prvým významným divadelným zhostením sa témy je však až dráma El Burlador a uložené na neznámom mieste. Pamätník, stojaci na tomto cintoríne, je teda, podobne ako v prípade Lorenzovho kolegu a priateľa Wolfganga, iba symbolický... Mozartova cesta do Prahy (dobová ilustrácia) de Sevilla y convidado de piedra (Zvodca zo Sevilly alebo Kamenný hosť; pred 1630) Tirsa de Molinu, a za pozornosť stojí tiež Don Juan J. B. Moliéra (1665). Vo svete hudby ešte pred Mozartom existuje balet Don Juan Ch. W. Glucka (1761), opera Il convitato di Pietra (Kamenný hosť) Vinzenza Righiniho (1776), no najmä Don Giovanni Tenorio Giuseppe Gazzanigu, ktorý mal premiéru v Benátkach vo februári 1787, a z ktorého libreta Da Ponte dokonca v hrubých rysoch „drzo“ čerpal...
• Kedy začal Mozart na opere pracovať, nie je známe. Vieme len, že libreto bolo dokončené v máji a premiéra stanovená na 14. október. Skladateľ, prichádzajúci do Prahy 4. októbra, aby operu (v spolupráci so skvelým miestnym kapelníkom, Jánom Křtitelom Kuchařom) naštudoval, však nemá partitúru ani zďaleka dokončenú. Chýbajú (minimálne) tercet Ah, taci, Giovanniho serenáda, ária Dona Ottavia l mio tesoro, ária Masetta Ho capito, celé finále 2. dejstva (!) a predohra, dokončená tesne (v noci, nanajvýš deň) pred premiérou (potvrdzuje to dokonca sám skladateľ v súpise vlastnej tvorby). Každopádne, všetko toto rieši Wolfgang „na kolene“, pomedzi skúšky, hranie biliardu a množstvo kulinárskych (resp. iných) pôžitkov. Aj preto sa dátum premiéry niekoľkokrát odkladá...
• Prvýkrát Don Giovanni zaznie (až) 29. 10. 1787 na scé- ne Nostizovho (dnes Stavovského) divadla. V tých istých nádherných priestoroch, kde o štyri roky neskôr premiéruje Mozart svoju poslednú operu, La clemenza di Tito, a kde o dve storočia neskôr „točí“ Miloš Forman všetky operné scény z Amadea. Medzitým (1813 - 1816) je tu šéfom opery Carl Maria Weber, bratranec Wolfgangovej manželky, v čase premiéry Giovanniho sotva ročné batoľa...
• Historicky prvým Don Giovannim je Luigi Bassi, Mozartov pražský Almaviva, Leporellom Felice Ponziani, Mozartov pražský Figaro (odtiaľ narážka „Toto poznám veľmi dobre!“ na citát „Non più andrai“ vo finále 2. dejstva; Mozartovo „žmurknutie“ do publika...). Zerlinu spieva impresáriova manželka Caterina Bondini, Ottavia Antonio Baglioni – znie to neuveriteľne, ale vo februári toho istého roku prvý Don Giovanni v opere G. Gazzanigu! A Donnou Annou je Teresa Saporiti, ktorú – síce to ešte nevie – čaká obrovská spevácka kariéra a nesmierne dlhý vek. Zomiera až v roku 1869 (!), usadená v Miláne a poriadajúca pravidelné salónne koncerty, na ktorých (o. i.) predvádza ukážky z nových, rozkomponovaných opier Giuseppe Verdi...
• Ohlas diela je opäť tak veľký, že sa opera na žiadosť Jozefa II. inscenuje aj vo Viedni. K jej premiére (7. 5. 1788) dopisuje Mozart áriu Dona Ottavia „Dalla sua pace“, scénu Donny Elviry „In quali eccessi“, duet Leporella a Zerliny a tzv. Epilóg. V úlohe Leporella vystupuje Francesco Benucci (prvý Figaro a budúci Guglielmo), Komtúra a Masetta spieva Francesco Bussani (budúci Don Alfonso), Donnou Elvirou je Caterina Cavalieri (žiačka Salieriho, prvá Konstanze) a Donnou Annou Aloysia Weberová, Mozartova švagriná a bývalá prvá veľká láska...
• Na rozdiel od Prahy sú prvé reakcie na novú Mozartovu operu vo Viedni skôr chladné a rozpačité. Hudba je hodnotená ako krásna, no príliš náročná, príbeh sám ako hlúpy, nemravný, Mozartovho talentu „nedôstojný“. Sám cisár – podľa Da Ponteho Pamätí – vyhlási, že „opera je božská, možno ešte krajšia ako Figaro, ale nie je to pokrm pre zuby mojich Viedenčanov“. Na čo Mozart lakonicky odpovie: „Tak im nechajme čas na prežúvanie.“ A má pravdu. Časom si na toto „sústo“ zvykne nielen Viedeň, ale celý kultúrny svet. Don Giovanni sa stane nielen jedným z najslávnejších a najpopulárnejších Mozartových diel, ale jedným z vôbec najhranejších operných titulov všetkých čias. Inšpiruje spisovateľov, básnikov, filozofov (E. T. A. Hoffmann, A. S. Puškin, S. Kierkegaard, G. B. Shaw, A. Camus), hudbu z neho citujú, varírujú a parafrázujú Beethoven, Rossini, Chopin, Liszt, Thalberg, Busoni... Charles Gounod nazýva Giovanniho „dielom neprerušenej dokonalosti“, E. T. A. Hoffmann „operou opier“, a Gustave Flaubert poznamenáva, že „tri najkrajšie veci, ktoré stvoril Boh, sú more, Hamlet a Don Giovanni“...