Skočiť na hlavný obsah

Vo Fideliovi prvýkrát v Košiciach Alexander Kaimbacher

Hneď v prvom opernom predstavení novej divadelnej sezóny uvidíte v stredu 9. septembra o 19:00 na javisku Historickej budovy Štátneho divadla Košice dvoch zaujímavých hostí z Rakúska. V Beethovenovom Fideliovi sa predstavia rakúski tenoristi, Eugene Amesmann v postave Florestana a po prvýkrát v Košiciach aj Alexander Kaimbacher v postave Jaquina.

Vo Viedni žijúci Alexander Kaimbacher (na fotografii Leny Kern) pochádza z Villachu. Pôsobil vo viedenskej Volksoper a mníchovskej Bayerische Staatsoper, od roku 1999 je operným a koncertným spevákom na voľnej nohe. Hosťoval v najvýznamnejších európskych operných domoch vrátane milánskej La Scaly a pracoval s najvýznamnejšími režisérmi a dirigentmi. Predstavil sa aj na mnohých významných operných festivaloch v Európe. Jeho repertoár zahŕňa množstvo postáv od lyrických rolí Mozarta a Brittena až po charakterové úlohy Wagnera a Straussa. Je špecialistom na novú hudbu. Veľmi široký je aj jeho koncertný repertoár, s ktorým vystupoval nielen v Európe, ale aj v zámorí, v USA a Kanade.

Eugene Amesmann sa košickému publiku v postave Florestana predstavil pred niekoľkými mesiacmi  pri premiére Fidelia v druhej polovici februára. Rodák z Tirolska vyrastal vo Viedni a spev študoval na viedenskom Konzervatóriu Prayner. Pôsobil v súbore Eduard-von-Winterstein-Theater Annaberg či vo viedenskej Volksoper. Ako spevák na voľnej nohe účinkoval v mnohých operných a operetných produkciách v Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku, ale aj v Japonsku. „Rola Florestana je veľmi náročná, pretože Florestan svoje slabiny a silné stránky odhaľuje až v priebehu opery. Keďže príbeh tohto muža vopred príliš nepoznáme, je vždy veľkou výzvou stvárniť ho aj herecky,“ povedal pred premiérou Amesmann o Florestanovi. Fidelio je podľa jeho slov opera, ktorá sa vždy dá adaptovať na súčasnosť. „V niektorých krajinách sa ešte stále uplatňujú nezákonné postupy Dona Pizzara. Spievať rolu Florestana mi robí obrovskú radosť, aj keď hlasovo nepatrí medzi tie najjednoduchšie ani pre jedného tenoristu. Od začiatku prvej árie až po samotné finále by sa nemala podceniť,“ myslí si Amesmann.