Skočiť na hlavný obsah

Labutie jazero pre Zuzanu Borhyovú - Kleinovú

Významného životného jubilea, 85 rokov, sa 22. marca 2019 dožíva dlhoročná sólistka košického baletu Zuzana Borhyová-Kleinová. Špeciálny darček dostane od svojich nasledovníkov v Balete Štátneho divadla Košice, ktorý jej v sobotu 23. marca venujú reprízu najnovšej inscenácie slávneho Labutieho jazera Petra Iľjiča Čajkovského, ktoré pred rokom s baletným súborom naštudoval svetoznámy Vladimir Malakhov.   

Rodáčku z Košíc Zuzanu Borhyovú – Kleinovú  jej pohybové nadanie veľmi skoro priviedlo k tancu. Do divadla prišla ako elévka, no neskôr sa vypracovala na významnú a dlhoročnú sólistku baletu Štátneho divadla v Košiciach. S baletom sa zoznamovala v atmosfére vynikajúcich celoštátnych (československých) úspechov vtedy úplne mladého baletného súboru košického divadla, ktoré boli dielom vynikajúcich osobností vtedajšieho československého baletu Rudolfa Macharovského a Miroslava Kůru. Už ako pätnásťročná sa roku 1949 stala elévkou, roku 1951 riadnou členkou baletného zboru. Bohaté skúsenosti ju napokon roku 1966 priviedli na post sólistky, na ktorom zotrvala až do svojho odchodu na dôchodok v roku 1991. Dlho interpretovala repertoár lyrickejšieho charakteru (Runa v inscenácii Radúz a Mahuliena (1956), Klárka v Luskáčikovi (1962), Júlia v Čajkovského Romeovi a Júlii (1963), Svedomie v Hirošime (1964), Odetta v Labuťom jazere (1964), Vták Ohnivák v rovnomennom balete Vták Ohnivák (1967), Myrta v Giselle (1972), Varvara v Doktorovi Jajbolí (1973) a Líza v Zle stráženom dievčati (1976). Neskôr v spolupráci s choreografom a dlhoročným vedúcim košického baletu Stanislavom Remanom sa jej kreácie obohacovali aj o možnosti charakterovej a výrazovej tanečnice. Menšie postavy stvárňovala v košickom balete až do polovice osemdesiatych rokov. Okrem Košíc pôsobila v rokoch 1967 – 1968 pôsobila v súbore Reimundtheater vo Viedni.