Balet

Ján Ďurovčík, Henrich Leško: ZVONÁR U MATKY BOŽEJ

Slávny román Chrám Matky Božej v Paríži od Viktora Huga sa stal vhodným námetom pre najrozmanitejšie spracovania a verzie. V roku 1965 stáli pri zrode prvej baletnej verzie Notre Dame de Paris dvaja výnimoční Francúzi: autor choreografie a skvelý tanečník Roland Petit a skladateľ Maurice Jarre, dovtedy úspešný a populárny autor filmovej hudby. Do košickej premiéry však zavítala renomovaná umelecká osobnosť - režisér a choreograf Ján Ďurovčík. V košickej „svetovej" inscenácii dominuje scénické a kostýmové riešenie, ale hlavne nová autorská hudba známeho skladateľa Henricha Leška. Tanečný príbeh má ambíciu prepísať slovenskú tanečnú konvenciu a ambiciózne dokázať zmobilizovať európsky potenciál súboru. Spletitý príbeh hlavnej predstaviteľky cigánky Esmeraldy a zvonára Quasimoda, kňaza Frolla či veliteľa vojakov Phoebusa, sú načrtnuté na motívy spoločenského a mravného úpadku, tyranie a intríg vrstiev Paríža. Charakteristické vitrážne okná majestátneho Notre Dame budú príznačné aj v scénickom riešení košického Zvonára, a to rovno v modernej LED technologickej úprave spoločne s príznačnými plastikami sôch a chrličov chrámu. Pozadu nebude stáť ani kostýmové riešenie, ktoré má ambíciu odvážne prekonať konvenciu a potrieť rozdiely v charakteroch ženských a mužských zborových postáv. Divák sa môže tešiť na viacúrovňové rozvrhnutie javiska príznačné pre večne tajomný pobyt zmoreného Quasimoda v útrobách katedrály v Paríži.