Skočiť na hlavný obsah

Všetko najlepšie k osemdesiatinám Elišky Pappovej

Krásneho životného jubilea, osemdesiatich rokov, sa v pondelok 4. mája v rodnej Ostrave dožíva operná sólistka Eliška Pappová, ktorej profesionálna kariéra bola viac ako dvadsať rokov spojená aj so Štátnym divadlom Košice. V rokoch 1974 – 1994 stvárnila v Košiciach takmer päťdesiat postáv v operných aj operetných inscenáciách. Spievala titulné postavy najznámejších opier Giacoma Pucciniho či Giuseppe Verdiho či operiet Franza Lehára a Johanna Strauussa. Nezabudnuteľnou je aj jej Bess z opery Georgea Gerschwina Porgy a Bess z roku 1981. „Vytvorila postavu ženy so širokým spektrom citového života, milujúcu, vášnivú, slabú a súčasne vzdorujúcu, s mnohými nuansami pri prechode do inej psychologickej polohy, s obdivuhodným zjednotením hereckej a speváckej zložky, nevynímajúc pohybovú stránku tejto náročnej postavy. Lyrické pasáže v jej podaní uchvátili rovnako ako dramatické alebo recitatívne. Pappová dokázala, že je veľkou speváčkou,“ napísala vtedy v recenzii v denníku Pravda muzikologička Lýdia Urbančíková. Veľkej osobnosti histórie košickej opery posiela Štátne divadlo Košice ku krásnemu sviatku mohutné „ŽIVIÓ!“.

„Osemdesiatdva postáv, takmer stovka premiér a viac než dvetisíc predstavení v spevohernom súbore Divadla Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici, v spevohre Divadla Jonáša Záborského Prešov, v opere Štátneho divadla Košice i hosťovania v Bratislave, Brne, Ostrave a vo východonemeckom Cottbuse – to je bilancia tridsaťpäťročnej javiskovej dráhy ostravskej rodáčky, sopranistky Elišky Pappovej (1940),“ napísala v roku 2013 úvode štúdie „LYRICKÁ TRAGÉDKA ELIŠKA PAPPOVÁ - Umelecký profil sopranistky a vokálnej pedagogičky“ muzikologička Michaela Mojžišová (celú štúdiu nájdete TU).

„Dcéra člena opavského operného orchestra a vnučka kapelníka vojenskej hudby žijúca od raného detstva v úzkom kontakte s hudbou nadviazala na rodinnú tradíciu. Prvé praktické skúsenosti získala v detskom spevokole v Ostrave pod vedením zbormajstra Josefa Žídka. Po ukončení základnej školy pokračovala v štúdiu na Konzervatóriu Zdeňka Nejedlého v Ostrave. Prvý ročník absolvovala u Jarmily Bičišťovej, po jej odchode zo školy ukončila štúdium u Drahomíry Dubskej. Kým Jarmila Bičišťová sa sústredila na využitie koloratúrneho rozmeru Novákovej materiálu (mladučká študentka v tom čase obsiahla takmer celú trojčiarkovú oktávu), odchovankyňa slovenskej školy Drahomíra Dubská budovala hlas svojej zverenkyne pomaly a postupne. Pokračovali v rozvíjaní vysokej polohy, ktorá bola Eliške Novákovej najvlastnejšia, ale majúc na zreteli, že vysoká koloratúra je vokálnym odborom s pomerne nízkou životnosťou i mierou uplatnenia, sústredili sa aj na technické budovanie a upevňovanie nižšej hlasovej polohy. Eliška Nováková sa podľa vlastných slov s názorom pedagogičky spočiatku ťažko vyrovnávala, no čoskoro si ho osvojila a Drahomíra Dubská ostala jej hlasovou poradkyňou aj po absolvovaní štúdia,“ pokračuje vo svojej štúdii Mojžišová.

Ako viacerí jej českí kolegovia prišla v roku 1960 do začínajúceho Divadla Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici. O dva roky neskôr prišla na východ Slovenska, keď ju do spevohry prešovského Divadla Jonáša Záborského pozval Anton Buranovský. Po pohostinskom predstavení prešovskej spevohry s inscenáciou Lehárovej operety Paganini, v ktorej spievala jednu zo svojich profilových operetných postáv Annu Elisu, oslovil Elišku Pappovú dirigent košickej opery Ladislav Holoubek s ponukou na predspievanie. „Pappovej konkurzným predstavením bola na jar roku 1974 repríza staršej inscenácie Predanej nevesty a prvou premiérovou postavou Rusalka, ktorú spievala aj nasledujúcom naštudovaní diela (1989),“ uvádza Mojžišová. Počas nasledujúcich dvadsiatich sezón sa na javisku Štátneho divadla Košice predstavila v 47 operných a operetných inscenáciách.

„Povšimnutiahodné, hoci štýlovo ojedinelé miesto v dramaturgii košickej opery i v repertoári Elišky Pappovej zaujíma „černošská“ opera Georga Gershwina Porgy a Bess (1981) v skvelej, divákmi vrúcne prijatej inscenácii Václava Věžníka a Borisa Velata. Príťažlivá Bess, ktorej vývoj určuje chudobné prostredie bez morálnych zábran, patrí k najvýraznejším spevácko-hereckým kreáciám umelkyne. Spoločne s Jurajom Šomorjaiom v titulnej úlohe žobrajúceho mrzáka Porgyho vytvorili nezabudnuteľnú dvojicu, zapísanú do histórie košickej opery,“ píše okrem iného v svojej štúdii Mojžišová.

Poslednou významnou postavou Elišky Pappovej v košickom divadle bola Abigail vo Verdiho Nabuccovi v roku 1988. Inscenácia vznikla v čase rekonštrukcie Historickej budovy ŠDKE, keď divadlo zápasilo s diváckou krízou a priestorovým provizóriom. „Práve Verdiho antihrdinka, prekonávajúca vývin od zákernej mocibažnej osoby po kajúcnu hriešnicu, poskytla Eliške Pappovej priestor pre viacdimenzionálnu kreáciu, ktorá dominuje zrelej fáze jej profesionálneho životopisu,“ napísala Mojžišová o jednej z posledných košických postáv Elišky Pappovej, ktorej Abigail veľmi pozitívne hodnotili aj recenzie operných kritikov. Abigail naposledy spievala Pappová už v rekonštruovanom divadle v čase, keď bola na odchode z Košíc. Opera Nabucco otvárala vynovené divadlo bez Pappovej, Abigail spievala deň pred galapredstavením na verejnej generálke.

Po odchode z Košíc sa v rodnej Ostrave naplno venovala pedagogickej činnosti, vyučovaniu operného spevu, s ktorým začala popri kariére speváčky už v Košiciach. Až do roku 2013 pôsobila na Janáčkovom konzervatóriu v Ostrave a externe aj ako asistentka na Katedre sólového spevu Fakulty umení Ostravskej univerzity. Viedla aj Medzinárodné vokálne kurzy Moravian Master Class v Náměští nad Oslavou zamerané na interpretáciu českej hudby. Vychovala množstvo úspešných spevákov najmä českej opernej, operetnej a muzikálovej scény. Jej žiakom bol aj sólista opery ŠDKE Michal Onufer.