Skočiť na hlavný obsah

Netopier sa vracia po takmer dvoch desaťročiach

Opera Štátneho divadla Košice začala po divadelných prázdninách novú sezónu v pondelok 3. septembra a hneď v úvode všetkých zastihla dobrá správa o nominácii inscenácie Falstaff na divadelné ocenenie Dosky v dvoch kategóriách: Jiří Menzel za réžiu a Peter Mikuláš za postavu Sira Johna Falstaffa a košický operný súbor tak po operách Dialógy karmelitánok a Víly získal v krátkom čase opäť ďalšiu nomináciu. Umelci si ešte ani nestihli porozprávať zážitky z dovoleniek a skúškový proces je už v plnom prúde. Prvou premiérou operného súboru bude 5. októbra uvedenie slávnej operety Netopier z pera kráľa viedenských valčíkov Johanna Straussa ml.

Opereta Netopier mala zaujímavý osud. Vychádza z komédie nemeckého dramati-ka Rodericha Benedixa Väzenie. Túto komédiu prepracovali Offenbachovi libretisti Meilhac a Ludovic Halévy a s veľkým úspechom uviedli pod názvom Réveillon ako komédiu (bez hudobného sprievodu) v divadle Théâtre du Paris Royal v Paríži v roku 1872. Hru sa rozhodol kúpiť riaditeľ v Theater an der Wien, Maximilian Steiner, ale považoval ju za príliš parížsku a úplne nevhodnú pre rakúske publikum. Po presunoch medzi viedenskými divadlami napokon ich riaditelia súhlasili s úplným prepracovaním textu Richardom Genéem, ktorý ho posunul na zhudobnenie Johannovi Straussovi ml.  a z Netopiera sa napokon stalo jedno z jeho najúspešnejších diel. Strauss na javisko uviedol postavy z mäsa a kostí, s triumfami i slabými miestami, v elegantných toaletách a frakoch, v nóbl spoločnosti a v exkluzívnom prostredí. Nechýbajú masky, zámeny postáv, inkognito. Straussovi sa všetky zápletky, vzťahy a záverečné rozuzlenie deja natoľko zapáčili, že slová hlavných predstavite-ľov o láske, o šampanskom, o rodnej zemi, alebo o veľkom zbrataní na plese vybavil nesmierne ľúbivými melódiami vo valčíkovom rytme. Za šesť týždňov práce a následných dvoch mesiacoch inštrumentácie sa zrodila opereta operiet. Istý kritik píšuci pre viedenské noviny Morgenpost po svetovej premiére v roku 1874 napísal: „... v lóži divadla Theater an der Wien môže človek dostať najkrajšiu morskú chorobu, tak sa to v prízemí vlní pri očarujúcich tónoch, ktoré z orchestra vyludzuje taktovka Johanna Straussa. Všetko tu švitorí, hudie, spieva a trilkuje ako uprostred jari.“

Podľa riaditeľa košickej opery Karola Kevického Netopier predstavuje ťažkú skúšku operného ansámblu. „Nielen po interpretačnej, ale i hereckej stránke. Dobre zvládnutá inscenácia je hereckým koncertom korunovaným nádhernými melódiami.“ dodáva Kevický.

Štvrtá košická inscenácia Netopiera je pre režiséra Michala Spišáka druhou skúsenosťou s hudobným divadlom. Scénu a kostýmy pripravil Aleš Valášek, choreografiami prispeje  Martin Tomsa. Zaujímavé mená ponúka aj obsadenie. V jednej z menších postáv Froscha ako hostia alternujú Peter Batthyány a Martin Vanek. V titulnej postave Gabriela vo Eisensteina sa predstavia domáci Jaroslav Dvorský a hosťujúci maďarský sólista Zsolt Vadász, v postave Rosalindy uvidia diváci Helenu Becse Szabó a Tatianu Paľovčíkovú, ich slúžku Adélu vtipne stvárnia skvelé sólistky a v tomto prípade aj herečky Mariana Hochelová a Michaela Várady, Dr. Falkeho si zahrajú domáci sólisti Marián Lukáč a Marek Gurbaľ, v úlohe Princa Orlofskeho sa budú striedať Myroslava Havryliuk a Viera Kállayová a v postave Alfréda sólisti Anton Baculík a Maksym Kutsenko. V ďalších úlohách sa predstavia: Frank Martin Kovács a Juraj Peter, Dr. Blind Václav Morys a Peter Svetlík, sestru Adély stvárnia Aneta Hollá, Eva Nováková a sluhu princa Orlofského Peter Raši.