Skočiť na hlavný obsah

Za Jurajom Kubánkom smútia aj tanečníci v Košiciach

S hlbokým zármutkom prijalo Štátne divadlo Košice správu o úmrtí významného slovenského choreografa, tanečníka, režiséra, dramaturga, libretistu, spoluzakladateľa Lúčnice a dlhoročného umeleckého vedúceho SĽUK-u Juraja Kubánku, ktorý zomrel v Bratislave vo veku nedožitých 93 rokov. 

Juraj Kubánka bol jedným z priekopníkov choreografie ľudového tanca na Slovensku, ktorý v svojej tvorbe  spojil dedičstvo ľudového tanca s moderným náhľadom na tanečné umenie, využívajúc nové vyjadrovacie možnosti. Osobnosť, ktorá ovplyvnila celé generácie tanečníkov na Slovensku i v zahraničí zanechal svoju pečať aj na baletnej scéne v Štátnom divadle Košice. V sezóne 2008/2009 bol jedným z inscenátorov  - choreografom prvého dejstva novej verzie baletu Giselle v réžii Ondreja Šotha, následne spolupracoval s košickým súborom na inscenáciách M. R. Štefánik (2009) a Jánošík (2010).

Naposledy sa v roku 2018 svojimi choreografiami podieľal na úspešnej baletnej inscenácii Rodná zem. „Juraj Kubánka je pre mňa truhlicou veľkého slovenského intelektu, tradícií, bohatosti vzdelania, ktoré má veľmi málo ľudí venujúcich sa tancu na Slovensku. Vždy ma fascinovalo, že vie, ako sa volá každý kopec na Slovensku, ako sa volajú rieky, potoky. Vie všetko o zvykoch, o tradíciách. Je jednoducho obrovskou encyklopédiou Slovenska. Akýmsi historickým diárom folklórneho tanca a je pre nás veľkou cťou, že s ním môžeme - už po štvrtý krát – spolupracovať,“ povedal o výnimočnej osobnosti slovenského tanca pred premiérou Rodnej zeme v októbri 2018 jej režisér a jeden z trojice choreografov, v súčasnosti generálny riaditeľ ŠDKE Ondrej Šoth.

Pre baletný súbor ŠDKE bolo nesmiernou cťou, že mohol s majstrom Kubánkom spolupracovať nielen na javisku, ale čerpať  z jeho nesmiernej múdrosti a ľudskosti aj na stretnutiach v súkromí. Ostane navždy v našich srdciach!   

Úprimnú sústrasť celej rodine a všetkým blízkym!

Odpočívajte v pokoji, majstre!

------

Juraj Kubánka sa narodil 31.10.1928 v obci Tri Dvory (Turie) pri Žiline, no detstvo prežil na Liptove, v prostredí, kde má folklór bohatú tradíciu a hlboké korene. Na formovanie Kubánkovej osobnosti mala výrazný vplyv jeho matka, Bronislava Kubánková, ktorá sa okrem pedagogickej činnosti na Základnej škole v Liptovských Sliačoch venovala aj osvetovým aktivitám – viedla miestny ochotnícky súbor a založila prvý detský folklórny súbor v Československu: V roku 1947 absolvoval  Gymnázium v Ružomberku.  Už počas štúdia na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave zorganizoval skupinu šiestich chlapcov do tanečného zoskupenia Odzemkári, ktoré neskôr, spojením s folklórnym súborom Živena, položilo základy Lúčnice.

Kubánka vnímal tanec ako svoju „celoživotnú náplň, lásku a záľubu“, a preto v treťom ročníku zanechal štúdium medicíny. V druhej polovici 50-tych rokov ukončil štúdium choreografie na Vysokej škole múzických umení záverečnou prácou Povesť o Jánošíkovi a hôrnych chlapcoch.

Koncom roku 1949 umelecký vedúci SĽUK-u, Pavol Tonkovič, oslovil Kubánku s návrhom viesť tanečnú zložku a autorsky sa podieľať na príprave nových programov. 24. októbra 1949 Kubánka nastúpil do SĽUK-u, kde pôsobil ako tanečník, vedúci tanečného súboru, režisér, dramaturg, choreograf a umelecký vedúci, s krátkou prestávkou, až do decembra 1993.

Prvou Kubánkovou choreografiou v SĽUK-u, bol v roku 1950 Dupák. Jeho tvorba bola v tomto období inšpirovaná zbojníckou tematikou objavujúcou sa v Povesti o Jánošíkovi a hôrnych chlapcoch, Mládežníckom tanci, Tanci hôrnych chlapcov i Zbojníckom tanci. Pri príležitosti desiateho výročia založenia SĽUK-u skomponoval tanečný obraz V goralskej krčme a koncepčne prepracovanú Podpoliansku mlaď.  Jeho tvorbu charakterizovali najmä štylizované tance z rôznych regiónov Slovenska ako napr. Krútená (Tanec z Terchovej), Na šarišskú nôtu, V myjavskej nálade, Tance zo Zemplína, Tanec z Raslavíc a i. V tomto období vytvoril aj cigánsky tanec Valchiko, Kuruci, Na stred valalika, a ďalšiu scénickú podobu jánošíkovskej tradície v tanci Maľovaní zbojníci. Hudbu preňho komponoval najmä Tibor Andrašovan. V závere 60-tych rokov začal Kubánka hudobne spolupracovať aj so Svetozárom Stračinom. Z tejto spolupráce vznikli tance Drevorubači, Biela plť na Váhu, Vyhadzovaná zo Selca, Pošudráky, Majáles z Liptovských Sliačov, Koňárske huncútstva, Tatranskí orli, Záletnícky podvečer, Na koniec muziky a i.

Kubánka odišiel zo SĽUK-u v druhej polovici 80-tych rokov. Po nežnej revolúcii sa však vrátil a jeho umelecké vízie vyústili do realizácie komorného programu Mať moja, ktorý bol uvedený 5. apríla 1991 na novej Umeleckej scéne SĽUK-u v Rusovciach. Komediálne ladená Hrachová baba i Jurošík z roku 1993 zavŕšili Kubánkove umelecké pôsobenie v Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve.

Kubánka popri aktivitách v SĽUK-u, pracoval aj v Srbskom ľudovom súbore v nemeckom Bautzene (od roku 1971), kde vytvoril 111 tancov. Pôsobil v poľskom štátnom súbore SLONSK, Lúčnici, PUĽS-e, Československom štátnom súbore piesní a tancov v Prahe a v ďalších amatérskych súboroch. Na realizácií niekoľkých filmov spolupracoval s Filmovým štúdiom Koliba (Rodná zem, filmová adaptácia Cikkerovej opery Jánošík) i Slovenskou televíziou (Tanečné miniatúry, Harmonia pastoralis). Choreograficky sa podieľal aj na niekoľkých domácich i zahraničných divadelných hrách.

Juraj Kubánka zanechal výraznú stopu v histórii tanečného umenia Slovensku. Svojou tvorbou prispel k rozvoju tanečného divadla, ktoré má korene v tradičnej kultúre, ale svojim obsahom a formou presahuje oblasť folklóru a Slovenska.

Zdroj: Eva Gajdošová (bulletin predstavenia Rodná zem)  

The website encountered an unexpected error. Please try again later.