Činoherný súbor Štátneho divadla Košice má za sebou úspešný rok. Každá z piatich premiér prinisla do repertoáru nielen viac ako zaujímavé a skvelé tituly, ale umožnila hercom naplno rozvinúť svoje umenie. Uplynulý rok 2016 hodnotíme s riaditeľom činohry Milanom Antolom.
Aký bol rok 2016 z pohľadu riaditeľa činohry?
Rok 2016 sme naladili s vysokými umeleckými ambíciami výberom titulov, ktoré sme premiérovali. Naše ambície mali vždy na pamäti viacero očakávaní, či už z pohľadu odbornej verejnosti alebo s ohľadom uviesť také tituly, ktoré naplnia umelecký rast jednotlivých členov súboru činohry a určite nie v neposlednom rade nás viedla aj spokojnosť širokej diváckej verejnosti. Práve divákom našich predstavení patrí vďaka za to, že stoja pri nás a stále vo väčšej miere navštevujú predstavenia činohry.
Čo vás v roku 2016 úprimne potešilo a čo možno naopak vyvolalo vrásky?
Teším sa, že sme hneď na začiatku roka úspešne uviedli inscenáciu Kto sa bojí Virginie Woolfovej. Bola to náročná práca ale herci a režisérka pripravili skvelú inscenáciu. Úspešná dramatizácia a inscenácia románu Alberta Moraviu Rimanka dala príležitosť mladým členom súboru, ale aj starší kolegovia sa hrdinsky popasovali s náročnými úlohami. Návrat Ľuboša Záhona do veľkej postavy v Zellerovej hre Otec bol pre mňa veľkým sviatkom. Tešila ma príprava inscenácie Maškaráda a držím jej palce. A záver roka bol pre mňa pohladením duše. Inscenácia hry Moje baby napĺňa nielen moje očakávania od skvostnej činohry. Vďaka režisérke a trom perfektným hereckým výkonom mojich báb. Teším sa, že súbor v závere roka pracoval vo svojom plnom počte vďaka návratu našich mamičiek z materskej dovolenky. Pri tvorivej práci sa vždy objavia rôzne situácie a niekedy aj také, ktoré si žiadajú intenzívnejšiu pozornosť a veľkú dávku diplomacie. Som rád, že sme prekážky prekonali so cťou, že nás posilnili pre budúce obdobie. Vďaka Bohu za tento súbor činohry. Je to pestrofarebná zostava osobností a teším sa, že som s nimi bol v roku 2016. Niekedy zosmutniem pri porovnávaní odmien hercov za ich náročnú prácu u nás a inde, napríklad v zahraničí, ale aj v tomto prípade sa moja vráska po ostatnom roku aj keď len trošku, predsa zmenšila.
Aký bude rok 2017 v činohre? Čo by sa malo naplniť a urobiť, aby bol spätný pohľad na jeho konci príjemný a potešujúci nielen pre divadelníkov, ale aj tých najdôležitejších – divákov?
Želám si, aby v žiadnom momente rok 2017 nebol horší. Aby inscenácie, ktoré premiérovo pripravujeme, boli úspešné. Robíme pre to všetko, čo je v našich silách. Našli sme skvelých režisérov, ktorí majú záujem s nami spolupracovať a tento záujem sa rozširuje a zmnožuje. Našli sme zaujímavé inscenácie. Opodstatnené signály, ktoré prichádzajú z rôznych strán a týkaju sa našej práce sa budeme usilovať citlivo a účelne brať do úvahy. Musíme sa snažiť hľadať prostriedky na zvyšovanie nárokov na našu umeleckú prácu prostredníctvom inscenácií ako aj workshopov, zvyšovať a modernizovať technickú výbavu umelcov a priestorov. Musíme sa naďalej usilovať dostávať umeleckú a inú prácu v divadle vyššie, medzi dôležité činnosti v spoločnosti aj prostredníctvom finančného ohodnocovania umelcov a iných pracovníkov divadla.
