Skočiť na hlavný obsah

Nedožité deväťdesiatiny Boženy Hanákovej

Deväťdesiate narodeniny by 1. novembra oslávila veľká osobnosť histórie slovenskej a košickej opery, operná speváčka, režisérka a pedagogička Božena Hanáková. V košickom divadle pôsobila viac ako 50 sezón od roku 1954 a je posledná inscenácia, opera Giuseppe Verdiho La Traviata z roku 1998, sa na javisku historickej budovy hrala nepretržite vyše dvadsať rokov. Do večnosti odišla len pred dvoma rokmi, na konci novembra 2018.

Divadlo a operu dostala Božena Hanáková do vienka, narodila sa v rodine divadelných umelcov a ako priznala v jednom z rozhovorov, divadlo milovala od malého malička. „Bolo mi jedno, čo tam budem robiť - hoci aj upratovačku - hlavne aby som v ňom bola," povedala vynikajúca sopranistka pred desiatimi rokmi v rozhovore pri príležitosti osemdesiatin. A v divadle bola naozaj od malička. Ako dieťa hrala v operných inscenáciách Slovenského národného divadla, kde v tom čase pôsobila jej mama, mezzosopranistka Ružena Kustrová.

Spočiatku na VŠMU vyštudovala tanec a potom aj operný spev. Hneď po škole nastúpila do Štátneho divadla Košice, kde úspešne stvárnila množstvo operetných, aj operných postáv - Jolanu i Júliu v Cigánskej láske, Adelu v Netopierovi, Valenciu vo Veselej vdove, Zerlinu v Donovi Giovannim, Musettu v Bohéme, Rosinu v Barbierovi zo Sevilly, Olympiu v Hoffmannových poviedkach a mnohé ďalšie. Neskôr spolu so svojim manželom Jánom Hanákom, scénickým výtvarníkom, a v spomínanej La Traviate už aj s dcérou Danicou Hanákovou, kostýmovou výtvarníčkou, vytvorili inscenačný tím, ktorý sa v košickom divadle podpísal pod viacero operných a operetných inscenácií. (G. B. Pergholesi: La serva padrona (1983), G. P. Telemann: Pimpinone (1991), M. Kořínek: Ako šlo vajce na vandrovku (1993), G. Verdi: La Traviata (1997)). Košickému divadlu ostala verná počas celej profesionálnej kariéry, ale úspešne hosťovala v Prahe, Ostrave, Brne, Miškovci a s divadlom sa predstavila aj na zájazdoch v Holandsku a Nemecku. A do divadla sa ešte pred niekoľkými rokmi pravidelne vracala na premiéry operného súboru.

„Naštudovala som množstvo krásnych postáv, robila som asistencie réžie, režírovala som, učila, mám za sebou množstvo vynikajúcich žiakov, no najviac hrdá som na svoju rodinu, na svoje deti a vnúčatá, ktoré sú vlastne pokračovateľmi nášho života," vyznala sa charizmatická umelkyňa pred niekoľkými rokmi.