Jozef Gregor Tajovský: ŽENSKÝ ZÁKON
Slovenská klasika podľa pôvodného textu
Správa v deníku Korzár v deň premiéry:
Dramaturgia činohry Štátneho divadla Košice sa rozhodla siahnuť po slovenskej klasike. Ženský zákon sa na javisko košického divadla vracia po takmer päťdesiatich rokoch. "Myslím si, že Tajovský na toto javisko patrí," myslí si režisér. "Tak ako Angličania majú Shakespeara, Rusi Čechova a Nemci Schillera, tak Slováci majú Tajovského. Spolu s inscenáciou Statky - zmätky patrí medzi takzvané dedinské hry, ktoré u slovenského publika doslova zdomácneli. V dnešnej uponáhľanej dobe, ktorá odtŕha ľudí od tradícii, chceme divákom ponúknuť návrat ku koreňom, podporiť tradičné hodnoty." Aj preto režisér spolu s dramaturgom inscenácie Martinom Gazdíkom siahli po pôvodnom vydaní tejto hry z roku 1901. "Neskôr do Ženského zákona Tajovský vložil komediálne výstupy, čím chcel podporiť veseloherný charakter hry. My sme sa však rozhodli pracovať s pôvodným textom. Nejde nám totiž o to vytvoriť na javisku prvoplánovú veselicu," prezradil M. Gazdík.
Pôvodnosť inscenácie podporuje okrem scény a kostýmov aj jazyk dialógov, ktorý čo najvernejšie zachováva text Ženského zákonu z roku 1901 - stredoslovenský dialekt. "Keď som sa začala učiť prvé výstupy zo scenára, uvedomila som si, že to rozhodne nebude ľahký oriešok," priznala herečka Beáta Drotárová. "Moja mama, keď ma počula učiť sa, povedala, že má pocit, ako keby som sa učila po anglicky. Naozaj mala pravdu, pretože na takýto jazyk nie sme zvyknutý. Je to ako keď si dáte neznáme exotické jedlo a neviete, ako ho jesť, aký príbor použiť. Potom však zistíte ako na to a jedlo vám zachutí." B. Drotárová si v Ženskom zákone zahrá postavu klebetnice Dory Kalinovej.
Počas skúšobného obdobia sa neraz pristihla v situácii, kedy už síce odišla z javiska, ale stredoslovenčina jej na perách ostala... "S kolegyňami sme sa na tom smiali v šatni a každá sa zdôverovala s tým, že sa jej čosi podobné prihodilo. Ja som napríklad bola vybavovať reklamáciu na pošte a zrazu som si uvedomila, že rozprávam spevavým nárečím. Aj moje deti sa ma neraz opýtali - prečo hovoríš takto dedinsky? Človek jednoducho počas skúšok žije danou rolou a chtiac - nechtiac si isté momenty prenáša aj do súkromného života. Z toho potom občas vznikajú milé úsmevné situácie," dodala B. Drotárová.
Réžia: | Matúš Oľha |
Dramaturgia a úprava: | Martin Gazdík |
Scéna: | Štefan Hudák |
Kostýmy: | Katarína Oľhová |
Zuzana Javorová: | Dana Košická |
Anička - jej dcéra: | Katarína Horňáková, Tatiana Poláková |
Jano Malecký – uhliar: | Jozef Úradník |
Mara - jeho žena: | Ľuba Blaškovičová, Adriana Krúpová |
Miško - ich syn: | Peter Cibula |
Dora Kalinová – vdova: | Beáta Drotárová |
Števko - sluha u Javorov: | Stano Pitoňák |
Regrút: | Filip Lenárth, a.h. |
Hudba – husle: | Dominik Doktor a.h., Patrik Takáč a.h. |