Vedenie Štátneho divadla Košice (ďalej ŠDKE) sa ostro ohradzuje voči medializovaným informáciám v článku denníka Plus 1 deň, ktorý bol dňa 9. 2. 2021 zverejnený v printovom aj internetovom vydaní. Printová verzia článku je v internetovom vydaní rozšírená o fotogalériu pozostávajúcu nielen z fotografií, ale aj dokumentov a naviac s doplnenými komentármi autora článku. Titulnú stránku využil denník aj na svojom FB profile. Tento slovenský denník dlhodobo uverejňuje nepravdivé informácie a rôzne fabulácie o činnosti divadla, zvlášť o pôsobení generálneho riaditeľa Ondreja Šotha, napriek tomu, že vedenie denníka má k dispozícii aj právoplatné rozhodnutia relevantných inštitúcií, na základe ktorých boli všetky hanlivé tvrdenia z minulosti, z čias pôsobenia Ondreja Šotha ako generálneho riaditeľa SND, vyvrátené.
ŠDKE tieto pochybné aktivity zo strany denníka Plus 1 deň považuje za štvavú kampaň, čoho dôkazom je aj článok autoriek Ingrid Timkovej a Natálie Jabůrkovej zverejnený 9. 2. 2021 s titulkom „Tomuto neuveríte! Niektorí umelci nemajú čo jesť a iní si z divadla urobili zlatú baňu?“, ktorý bol na internete neskôr upravený na „Divadelný Kočner? Riaditeľ berie plat aj honoráre ako režisér, choreograf i dramaturg“, postavený na nepravdivých a zavádzajúcich informáciách, ktorý navyše hrubo porušuje nielen princípy novinárskej etiky a profesionality ale aj niekoľko všeobecne platných právnych predpisov. Navádzanie dojmu o podobnosti generálneho riaditeľa Ondreja Šotha s odsúdeným Mariánom Kočnerom je nielen absolútny suterén ale aj urážka cti.
Ondrej Šoth ako generálny riaditeľ ŠDKE už po nástupe do funkcie informoval, že divadlo preberá v dobrej finančnej kondícii, čo mu napriek zložitej situácii, v ktorej sa kultúra z dôvodu pandémie ocitla, umožňuje vytvárať na pôde košického divadla nové diela v činohre, opere aj balete. Situácia v ŠDKE je doposiaľ priaznivá napriek tomu, že ani košické divadlo nemá plnohodnotnú možnosť predaja vstupeniek a na rozdiel od Slovenského národného divadla sa ŠDKE nedostalo do finančnej straty – do tzv. červených čísel (je verejne dostupná informácia, že niekoľko stotisícové dlhy spôsobil v SND jeho bývalý generálny riaditeľ SND, Marián Chudovský, ktorý sa dnes pre Plus jeden deň vyjadruje v ankete, čo považujeme za minimálne trúfalé...).
Hneď po úspešnom konkurze na pozíciu generálneho riaditeľa ŠDKE Ondrej Šoth ako renomovaný choreograf a režisér transparentne informoval ministerku kultúry SR Natáliu Milanovú, že má rozpracované dielo „Nureyev“, ktorého realizáciu schválilo MK SR aj v Kontrakte ŠDKE. Premiéra inscenácie sa mala pôvodne uskutočniť v apríli minulého roka a jej opätovné odkladanie spôsobili protiepidemiologické opatrenia. Ak sa slovenský bulvárny denník snaží vyvolať dojem o nekalom či netransparentnom správaní súčasného generálneho riaditeľa Ondreja Šotha, opak je pravdou. Navyše redaktorky bulvárneho denníka zámerne vytrhávajú z kontextu, že pri autorských tanečných dielach je obvyklé, že ich autor je v jednej osobe choreografom, režisérom, autorom libreta i hudobnej dramaturgie a mylne navodzujú dojem, že Ondrej Šoth tieto pozície vykonáva len preto, že je generálnym riaditeľom. Autorské zastúpenie Ondreja Šotha pri jeho pôvodných dielach za ostatných tridsať rokov si možno pozrieť napríklad v dvojzväzkovej publikácii Dejiny slovenského divadla, ktorú vydal Divadelný ústav.
Baletná inscenácia „Nureyev“ a online projekt „Malakhov – Nesmrteľnosť tanca“ nie je tá istá inscenácia „premenovaná na dve“, ako tvrdia autorky článku. Dovoľujeme si vysloviť pochybnosť, ako prišli k tomuto tvrdeniu, keďže premiéra Nureyeva sa ešte neuskutočnila. Vyjadrenie autoriek článku v podstate vedie k degradácii baletu ako druhu umenia. Zároveň sa vedenie ŠDKE zamýšľa, či autorky vôbec videli online premiéru diela „Malakhov – Nesmrteľnosť tanca“ a čo ich vedie k pofidérne znejúcemu, „odbornému“ hodnoteniu: „No a tu za scénické baletné pásmo o Nureyevovi, s polonahými baleťákmi váľajúcimi sa po sebe na pódiu za 100-tisíc eur.“ Generálny riaditeľ Ondrej Šoth k tejto nepravdivej a neetickej formulácii uviedol: „Úprimne ma mrzí, keď vidím, v akom stave sa nachádza kultúra na Slovensku, a to sa netýka len nezriaďovanej. Najviac strádajú tanečníci, pretože udržať sa v dobrej kondícii počas pandémie, to je celosvetový problém, nielen slovenský. Ak sa nám v Košiciach podarilo pripraviť premiéru novej baletnej inscenácie, bolo to s vypätím všetkých síl nášho baletného súboru, na ktorý som hrdý. Som rád, že v košickom divadle tvoríme dobrý a prajný kolektív úprimných ľudí s dobrým srdcom. Otvorených, milých a skutočných umelcov, ktorí chcú pracovať, za každú cenu. A musím povedať, že keď si následne prečítam takýto článok v novinách, z ľudského hľadiska to veľmi zabolí. Rád by som redaktorkám odkázal, že tanečníci neboli polonahí, neváľali sa po sebe a tiež by som ocenil, ak by si doplnili vzdelanie a nevyjadrovali sa o nich ako o „baleťákoch“, odborná ani iná terminológia niečo takéto nepozná. Napriek ich neprajnosti však v divadle budeme tvoriť ďalej, pretože po online premiére nám volali nadšení diváci i umelci z Ameriky, Japonska, Ruska a množstvo priateľov, ktorí dielo vysoko ocenili. Špeciálne projekty pre online priestor v tejto situácii pripravujú mnohé renomované svetové divadlá, aby sa mohli aspoň týmto spôsobom stretávať so svojimi divákmi.“
Čo sa týka kapitálových výdavkov, ktoré sú v predmetnom článku pomenované ako „rozmar“, vedenie ŠDKE ubezpečuje redakciu denníka aj verejnosť, že o žiadny rozmar zo strany generálneho riaditeľa nešlo. Výmena dvadsať rokov starých kobercov a kancelárskeho nábytku z finančných prostriedkov výlučne na to určených neznamená plytvanie, ale efektívne využitie financií. Nábytok nebol v žiadnom prípade zakúpený u dodávateľa luxusného nábytku. Dlhé roky nebol obmenený mobiliár v ŠDKE, postupne sa k výmene pristupuje z hygienických aj praktických dôvodov na všetkých úsekoch divadla. Navyše obdobie pandémie, ktorá výrazne obmedzuje riadnu prevádzku, je pre kultúrne inštitúcie príležitosťou pre aj iné ako umelecké aktivity.
Vyčítať inštitúcii nákup materiálu na testovanie svojich umelcov a zamestnancov nie je naozaj v tejto pandemickej situácii na mieste. Pre vedenie ŠDKE je na prvom mieste povinnosť zabezpečiť bezpečnosť práce na pracovisku pre všetkých svojich umelcov aj zamestnancov. Znamená to nielen dodržanie R-O-R počas skúšok a najprísnejších hygienických predpisov, ale tiež investovať do modernej prevencie na zabránenie šíreniu koronavírusu:
ŠDKE vďaka poskytnutým finančným zdrojov od MK nakúpilo antigénové testy, rýchlotesty na protilátky či dezinfekciu najrýchlejšie zo slovenských a českých inštitúcií. Iba vďaka opakovanému testovaniu (dávno pred zavedením plošných testovaní vládou) sa nám podarilo nahrať 8 nových online predstavení v troch súboroch: (Alma a Gustav Mahler: Manželstvo v piesňach, G. Verdi: La Traviata / A. Dumas: Dáma s kaméliami, Večer moderného tanca, Večer klasického tanca, Malakhov – nesmrteľnosť tanca, Borodáč, Škola žien, Jurgova Hana), zabezpečiť naskúšanie opernej premiéry Roberto Devereux a odvysielať online Borodáča, keďže je to jediná forma, ako prinášať nové umenie, projekty pre divákov ŠDKE. Zapojením týchto projektov do online platformy navstevnik.online sa podarilo ŠDKE vygenerovať finančné zdroje do svojho rozpočtu a umelecky ďalej rásť. Naši zamestnanci neboli doma, na rozdiel od iných ľudí pôsobiacich v kultúre, ale tvorili, pracovali a v čase, keď to bolo možné, odohrali dokonca živé predstavenia pred vypredaným hľadiskom v dovolenom počte divákov (opery Fidelio, Nabucco, La Traviata, operetu Grófka Marica, baletné predstavenie Milada Horáková, špeciálny projekt pre detského diváka Peter a vlk) a činohra uviedla aj nový premiérový titul Čierna voda.
ŠDKE by chcelo vyvrátiť aj fabuláciu, že v divadle „je atmosféra strachu a totality“, ako vraj tvrdí anonymný zdroj redaktoriek. Nie je to pravdivá informácia. V súboroch sa pri tvorivej činnosti všetci dokážu, aj napriek sťaženým podmienkam spôsobených pandémiou, zomknúť, správať sa k sebe priateľsky, no najmä robiť svoju prácu profesionálne, zodpovedne, srdcom a s entuziazmom. V histórii divadla prvý krát cítiť spolupatričnosť všetkých troch súborov. Vďaka tejto spolupráci mohli vznikať spoločné projekty, ktoré majú šancu zvýšiť záujem diváka pre všetky typy hudobného divadla. Dôkazom toho sú online predstavenia i pre streaming vytvorené inscenácie, ktoré divadlo svojim divákom doteraz prinieslo a prináša. „Zrejme však naše dobré výsledky a to, že máme za sebou niekoľko úspešných premiér a plánované ďalšie projekty, niekomu významne prekáža. Inak si tento nezmyselný boj a hanlivé, nepravdivé informácie a štvavú kampaň voči divadlu a mojej osobe neviem vysvetliť. Mňa osobne to od práce neodradí, verím tomu, že ani mojich kolegov a všetkých zamestnancov v divadle, ktorí túto prácu milujú. S láskou v srdci čakáme na ten moment, kedy sa divadlá opäť otvoria a privítame divákov, aby sme im mohli predviesť všetko to, čo sme doposiaľ pripravovali len za zatvorenými dverami alebo v obmedzenom online priestore,“ uvádza generálny riaditeľ Ondrej Šoth.
Za vrchol novinárskej neprofesionality považuje generálny riaditeľ Ondrej Šoth skutočnosť, že redaktorky na štvavú kampaň zneužívajú jeho spolupracovníkov spôsobom, že sa neštítia zasahovať do ich práv a právom chránených záujmov.
Štátne divadlo Košice bude priebežne verejnosť informovať o právnych krokoch, ktoré v súvislosti s uvedeným článkom v denníku Plus 1 deň a na jeho internetovej stránke bude podnikať.
