Činohra

Fiodor Michajlovič Dostojevskij: UNDERGROUND

Azda najproblematickejšie Dostojevského dielo ZÁPISKY Z PODZEMIA (1864) predznamenáva autorove emblematické romány ZLOČIN A TREST (1867), IDIOT (1868), DIABLOM POSADNUTÍ (1872) a BRATIA KARAMAZOVOVCI (1880). Je ich predohrou a zároveň kľúčom k týmto románom. Vzpiera sa všetkým pokusom o jednoznačnú interpretáciu; nedovoľuje, aby si ho privlastnila žiadna strana ideologického zápasu; vymyká sa každej snahe vytvoriť z neho filozofický koncept. Nachádzame v ňom Dostojevského uprostred konverzie, ako sa zvlieka z kože a prevracia ju naruby. A tak je zraniteľný, osobný, škodoradostný a zúfalý, no predovšetkým - pravdivý.

„Ja som len doviedol do krajnosti to, čo ste sa vy neodvážili ani do polovice.“

Adaptácia ZÁPISKOV Z PODZEMIA je satirickou buffonádou o slobode. Hovorí o človeku „z podzemia“, ktorý zo všetkého najviac túži demonštrovať svoju osobnú slobodu, zvrchovanosť a jedinečnosť. Čím viac však túži po originalite a výnimočnosti, tým viac sa podobá na všetkých ostatných. Čím viac túži po osobnej slobode, tým viac sa stáva otrokom seba samého, závislým od svojho okolia. Človek „z podzemia“ je človekom modernej doby - atómom masy, ktorý v sebe živí ilúziu vlastnej výnimočnosti.

Všetci sme väzňami vlastného „podzemia“.